12. 2. 2019


Ejine príbehy - existuje čas?



Čas vznikol, keď sa všadeprítomná a vševedúca existencia (boh) rozdelil veľkým treskom na časti ...nás. Vznikla vzdialenosť, priestor a čas. Aj tak vraj čas je len naša predstava.
Všetko už bolo, minulosť, prítomnosť a budúcnosť existujú súčasne, tvoria vrstvy, ako listy na strome.
Pekne napísané.
Preto vznikol veľký tresk. Keď niečo viem, neznamená, že to cítim, žijem.
Potrebujem to zažiť.
Tak som poprosila o vysvetľujúci zážitok....
...a zažila som toto...

Bolo to minulý rok, bola zima a behala som s havinom-Mafinkou po poli. Máme tam jedno špinavé jazierko, zarastené a hlboké. Na jazierku bol tenký ľad...pri okrajoch roztopený.
Zakukala som sa, alebo započúvala a zistila, že Mafinka zmizla. Začalo hľadanie. Stále ma to ťahalo k jazierku, ale hľadala som a volala po okolitých poliach. Nič. A vtom prišla myšlienka, neodbytná a nepríjemná, že spadla do jazierka. Nikde inde nebola! Moje volanie zhysteričtelo. Myšlienka sa zmenila na presvedčenie. Ja som VEDELA, že spadla do jazierka. Nikde ani bublinka...nič. Panika narastala. Plakala som a volala. Trvalo to asi večnosť (10 minút), vo chvíli, keď som sa chcela vrhnúť do jazierka a prehľadať ho, zrazu tá opica dobehla. Asi našla dierku myšaciu, alebo krtkaciu a vtedy trpí selektívnou hluchotou.
Ten pocit...ale ten pocit! Kde sa vzala tá istota, že spadla?

To som sa dozvedela až o tri týždne.

Prišla jar, teplo, zbierala som Podbeľ. Jedným okom som sledovala Mafinku. Čuchala pri jazierku. Išla bližšie a bližšie k vode a CÁP! Už sa kúpala. Kým som dobehla k nej, už bola vydriapaná na tráve, trošku v šoku, hneď som ju brala umyť a usušiť.
Viete, čo bolo zaujímavé? Že capla presne na mieste, kde som ju pred troma týždňami hľadala.
Preto som vedela, že spadla...lebo spadla.
Je to tak. Naše Ja, duša, alebo ako chcete si pamätá budúcnosť.
Preto poznám môjho muža celý život, ako seba...lebo to prežijeme.
Preto sú nám povedomí ľudia, ktorých sme „nestretli“ i udalosti, ktoré sme „nezažili“...rozpomíname sa na budúcnosť.

Má to výhodu.
Neviete sa rozhodnúť? Neviete, čo máte urobiť?
Ja to riešim nasledovne....sadnem si potichu sama so sebou a predstavím si jednu možnosť po druhej. Ku každej možnosti pribudne pocit.

Príklad: Mám s nimi ísť, alebo nie?
Prvá predstava...obliekam sa, chystám, idem, stretnem sa....pocítim nervozitu v bruchu.
Druhá predstava...odmietam, nejdem, zostávam doma.....pocítim pokoj.

Keď vychádzame z toho, že naša podstata pozná všetky možnosti každej situácie, pretože všetky sme v minulosti, či budúcnosti, či v inom živote a inej dimenzii zažili, tieto pocity sú pamäť a stačí sa nimi riadiť, aby sme zažili tú príjemnejšiu možnosť.

Skúste to. Mne to funguje.
A napíšte mi...niečo pekné J





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára