3. 10. 2018

Biela noc


Paráda, bude Biela noc, už minulý rok som chcela ísť.
Kuknem služby...Toník má nočnú.
Volám Ivke, má seknuté kríže.
Nevadí.
Pôjdem ja sama.
Nakoniec sa seknutá Ivka rozhodla ísť.
Kúpila som lístky na atrakcie (aby neboli žiadne prekvapenia), zistila vlaky a MHD.

V Leopoldove sme sa nasúkali do plného vlaku...v sobotu. Tak sme si postávali pri okienku a snažili sa nedýchať, lebo okná sú, samozrejme nem-otváracie.
Nevadí.

Už žiadne Perikolosospordžerzi. Dnešná mládež sa taliansky nenaučí J
V Bratisláve ma dav neudupal, ale stačilo mi to na miernu panique.
To bolo ako rieka...že: „Nazastavuj, lebo aj tak pôjdeš.“
Na wecko som nešla, lebo na to najdrahšie wecko v republike rad jak na banány.
Nevadí.

Kúpili sme si sms-lístok štyridsaťminútový, lebo hľadať nejaké automaty sa nám teda nechcelo.
Vykúkali sme 93-jku. Jedna stála pred nami a v nej dav ako v klobáse a tetky medzi dverami tak, že sa nedali zavrieť. A len kukali. Že: „Prečo nejdeme?“
Až vyliezol nasratý šofér , rozhodil rukami a vraví:“ Šak si tam stojte! Tie dvere sa nezavrú a my nepôjdeme! Kľudne si tam stojte !“
A tetušky s výrazom...bezomňanepôjdetenikam ...prešľapovali na schodoch.
Nevadí.

Nakoniec, už ani neviem ako, sa autobus rozbehol a na jeho miesto prišiel taký istý, len prázdny.
Vystúpili sme v Auparku a pustili sa k mostu.
Už tu sme pochopili, že dnes sa teda nachodíme.
Pri lezeckej stene zrazu oproti mne Rytmusking s Alágičom. Kukal na mňa, lebo ja som kukala na nich...jakí sú krpatí. On v šedivých tepláčikoch ako od nás z Junióra a ona v modrých. Držali sa za ruky. Vyzerali ako radoví občania neznačkového charakteru J
Nevadí.

Prešli sme most a čakali na tmu. Otvorenie o 18:30 a začiatok o 17:00 sme nespozorovali.
Nevadí.

Vybrali sme sa k Panderláku. Ideme hodinku....socha z pet-fľašiek. 


Pekná.

Ideme ďalšiu hodinku...socha z kontajnerov. 

Pekná.

Tretia hodinka...Panderlák. A na ňom čudo. Biely vankúš...asi štyri-päť metrov vysoký.



Vedela som, že v ňom sú naťahané siete a dá sa tam jašiť, lenže rad. A nikto nevedel, na koľko. Potom jedna pani išla zistiť, že púšťajú po skupinkách na dve minúty a treba lístky. Máme. Dóóóbre. Ivku už boleli kríže, ale počkáme.
A asi o 15 minút prišla rozhodujúca informácia. Púšťajú po troch!!!
TRAJA ĽUDIA V SKUPINKE !!!!
Tak sme sa od-radovali a putovali späť. Okolo kontajnerov a pet-fľašiek.
Nevadí.

Policajti sa snažili odkloniť dopravu, ale moc sa im to nedarilo.
To na opačnú stranu, smerom k Starému mostu sa už dalo ísť aj po ceste. Len ste sa nesmeli báť električiek J


Po hodinke-dvoch sme natrafili na ovládač svetelných lúčov, ktoré chabo svietili z UFA na moste SNP.
Stál tam jeden rezignovaný chlapec, ktorý nám vysvetlil, ako sa to dá ovládať, keď sa o to nesnaží asi sto ľudí naraz.
Nevadí.

Už sme boli nachodené, jak Chodúr, tak sme odbočili do starého mesta, ktoré moc nepoznáme, ale za ním je železničná stanica. Hlavne, že sme držali smer.
Išli sme, išli...teda, dav nás niesol...stretli sme jeden nekonečný rad...tak nič...na radničnom námestí plávali po budovách nepodarené, sekajúce manty.
Nevadí.

Až sme sa ocitli mimo dav a aha ho! ...obchodná ulica. Tak sme sa po nej prešli kúsok, zabočili doľava k novému sídlu rabína a židovskej škôlke, kde som kedysi maľovala týmto zvláštnym ortodoxným ľuďom, ktorí majú v pivnici bazén a špeciálny prameň svätenej vody na krstenie a podivné chovanie k mladej, konvenciami nespútanej maliarke.
Nevadí.
Ešte smootie vo večierke a šup do vlaku!
V pätnástej minúte ohláseného päťminútového meškania sme odrazili od brehu.
A to ohlásenie bolo naozaj výnimočné:
„ Z prevádzkových dôvodov bude vlak meškať tri týždne (približne)......“
No, to sme si mali kúpiť aj niečo jesť.
Nevadí.
Valil to 160km/h. Až som sa začala báť. Ja sa v lietadle bojím...aj turbulencie boli, okná vybrovali.
Snažila som sa v mobile vypočítať, koľko prejdeme za minútu a ako som tak počítala,  tak nám prešiel čas.
V Leopoldove autíčko, doma zarobiť kostihoj Ivke na kríže...a bu bu búvať.
Lístky nám boli na..... videli sme ...niečo....tak o rok radšej doma.
Nevadí.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára