30. 9. 2018



Ejine príbehy - Albert


Včera nás navštívil Albert.
Úžasná bytosť. Kríženec Buddhu a mimozemšťana. Vesmírna odvaha a bezstarostnosť s túžbou dozvedieť sa o pozemšťanoch všetko, čo sa dá.
Albert má osem rokov a prišiel s babičkou, aby si vyskúšal, ako chutí hlina a keramika. Za dve hoďky stihol úplne sa zosúladiť s našim psom na zohratú dvojku, Toníkovi pomôcť omietať múr, jesť pagáče, mihať sa po dvore svetelnou rýchlosťou a vyžarovať vesmírnu múdrosť.
Z hliny vymodeloval Mafinke (hafinke) korunku.
Nie, nevedel, že ju voláme princezná. Ona sa totiž občas snaží vyzerať ako pes-lovec a pitbull, ale najspokojnejšia je umytá v dečke. Princezná.
My sme to Albertovi neprezradili. Musela mu to povedať Mafinka, keď sa spolu opaľovali v záhradnom kresle.
Na poludnie odišli. Vraj idú do cirkusu. Albertovi sa nejako nechce. Ani mne by sa nechcelo. Nemám rada cvičené opice a hady. Po odchode mi ale mamina prezradila, že sa bojí kúzelníka. Niekto ho nastrašil, že ho začaruje.
Nuž, Albert,
nestihla som ti to povedať, ale niekto ti to odkáže.
Nikto ťa nemôže začarovať.
Ty si totiž ten najväčší kúzelník. Takzvaný „Čaroděj první generace“.
Ty totiž len svojou prítomnosťou, bez srandičiek, rečičiek a mávania rúk, vyčaruješ pohodu, radosť a lásku.
A to ten cirkusový nedokáže.




1 komentár: