30. 9. 2018



Adam


Včera nás navštívil Adam.
Úžasná bytosť. Kríženec Buddhu a mimozemšťana. Vesmírna odvaha a bezstarostnosť s túžbou dozvedieť sa o pozemšťanoch všetko, čo sa dá.
Adam má osem rokov a prišiel s babičkou, aby si vyskúšal, ako chutí hlina a keramika. Za dve hoďky stihol úplne sa zosúladiť s našim psom na zohratú dvojku, Toníkovi pomôcť omietať múr, jesť pagáče, mihať sa po dvore svetelnou rýchlosťou a vyžarovať vesmírnu múdrosť.
Z hliny vymodeloval Mafinke (hafinke) korunku.
Nie, nevedel, že ju voláme princezná. Ona sa totiž občas snaží vyzerať ako pes-lovec a pitbull, ale najspokojnejšia je umytá v dečke. Princezná.
My sme to Adamkovi neprezradili. Musela mu to povedať Mafinka, keď sa spolu opaľovali v záhradnom kresle.
Na poludnie odišli. Vraj idú do cirkusu. Adamovi sa nejako nechce. Ani mne by sa nechcelo. Nemám rada cvičené opice a hady. Po odchode mi ale mamina prezradila, že sa bojí kúzelníka. Niekto ho nastrašil, že ho začaruje.
Nuž, Adam,
nestihla som ti to povedať, ale niekto ti to odkáže.
Nikto ťa nemôže začarovať.
Ty si totiž ten najväčší kúzelník. Takzvaný „Čaroděj první generace“.
Ty totiž len svojou prítomnosťou, bez srandičiek, rečičiek a mávania rúk, vyčaruješ pohodu, radosť a lásku.
A to ten cirkusový nedokáže.