21. 12. 2017

Spolok tajných mien (37) - Koniec knihy


3. Rozlúčka


        
Na stanici našli správu na dverách od kôlne. Znela:

„Piata správa nájdená, teraz príde posledná.
Kto si do obchodu zájde, po kľačiačky správu nájde.“

         V obchode pod regálom s kinderkami, veď kde inde, našli poslednú prilepenú obálku.
         „Šiesta správa hovorí, že mi z toho švitorí!“ prorokovala Silva, ale tentokrát bol odkaz stručný a už sa nerýmoval:

„Čakám v KLUBOVNI. Pohnite si, lebo vám nič nezostane.“

         Konečne mohli napochodovať do klubovne. Boli pripravení tváriť sa prekvapene, ale nemuseli, pretože naozaj boli. Po celom dvore viseli reťaze s lampiónmi, pod nimi stôl s koláčmi a šľahačkovými pohármi a malinovkou a banánmi v čokoláde. Na schody do klubovne Jožo položil magnetofón, z ktorého hrala hudba.
         Keď vošli, Jožo každému slávnostne odovzdal vlastnoručne vyrobenú medailu, na ktorej bolo farebne napísané:

                                           Spolok Tajných mien

A pod tým meno.
Každému zavesil medailu s belasou stužkou na krk.
         „Toto boli moje najlepšie prázdniny, teda, najlepší koniec prázdnin.“ priznal sa Jožo a Janka dostala hobla za to, že to všetko vlastne vymyslela.
         Zuza povedala Jožovi o novej súťaži a pláne po Vianociach sa stretnúť.
         Zrazu si boli všetci istí, že sa im to podarí a dobrodružstvo bude pokračovať.
Veď už niečo vymyslia.
Veď nie sú žiadne béčka, ale

                                            Spolok Tajných Mien.




Tak ahoj po Vianociach!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára