18. 12. 2017

Spolok tajných mien (35) - Posledný deň


VÝPRAVY ZA MENOM - DEŇ SIEDMY

        
1. Posledný spoločný prázdninový deň


         V klubovni vládne smutná atmosféra. Blížiaci sa koniec prázdnin v podstate nikomu nevadí. Vadí to, že majú skončiť v najlepšom. Rozídu sa domov a je po srande.
         „ Kedy budú ďalšie prázdniny?“ pýta sa Silva.
„Na konci októbra,“ vie presne Dušan. „Ale len štyri, či päť dní a v tom je aj sviatok Všetkých svätých.“
         „A potom?“ skoro plače Janka.
„Tesne pred Vianocami, okolo dvadsiateho decembra.“
„Naši budú chcieť lyžovať v Tatrách.“ kreslí Janka prstom ktovie čo po stole.
„Veď aj tu je vlek! Tak načo sa máš trepať do Tatier!“ hnevá sa Miro.
         „Sľúbme si...“ začne Zuza, „...že sa tu stretneme. Nie! Že urobíme všetko pre to, aby sme sa tu hneď po Vianociach stretli! Rodičia nech idú silvestrovať sami, veď im chceme len dobre!“
„Babka plače, že je sama, dedka asi neráta,  možno mi pomôže.“ napadne Janku.
         „Nie sme predsa žiadne béčka, sme členovia Spolku Tajných Mien! Rozlúštili sme toľko záhad, vyhlasujem súťaž o najlepší nápad, ako sa sem po Vianociach dostať!“ rozbehne sa Zuza.
„A ja čo? A Peťo? My tu bývame!“ volá Miro.
„Vy......vy budete porota a vymyslíte odmenu pre víťaza!“ rozhodne Janka.
„Dobre, súťaž je oficiálne vyhlásená!“ potvrdzuje Peťo.
         „Skoro som zabudla! Toto som mala ráno zavesené na bráne.“ vytiahne Janka list.
„Ten Jožo je taký lenivý, že ani sem nedôjde!“ ozve sa Miro.
„To hovorí ten pravý! Kto nám nechal list u tety Marišky?“
„To bol nápad, nie lenivosť!“ bráni sa Miro.
„Možno aj toto je nápad. Janka, čítaj!“ povie netrpezlivo Silva.




„To teda je nápad, hľadať papieriky:“ hundre Miro.
„Keď hľadať, tak hľadať.“ Povie peťo a pozrie pod stôl. Azor nelení a oblíže mu tvár.
„Tu nie je!“ utiera sa o tričko.
         Hľadajú všetci, hľadajú márne. Prezrú poličky, tam nie je ani prach, za lavicou a gaučom tiež, ani na zemi, ani za zrkadlom, ani v prasknutej váze.
„V jednom filme bol odkaz nalepený zo spodu na stoličke.“ Povie Peťo a už dvíha stoličku. Nič.
„V jednom filme bol aj živý dinosaurus.“ vysmieva sa Dušan a pozerá pod svoju. Nič.
„Bude v našej starej skrýši, v orechu!“ napadne janku. Ani ona nič.
„Alebo na streche.“ vymýšľa Miro a dvíha stoličku. Nič.
„Jožo by nikdy.....mám!“ začala potichu a skončila nahlas Silva.

„Jasné! Na Jožovej správe môže sedieť jedine Silva!“ smeje sa Zuza.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára