8. 12. 2017

Spolok tajných mien (32) - Žena za pultom


3. Ktorá je to?


         „Dobrý deň, teta, nemáte pre nás niečo zaujímavé?“ prihovorí sa známej predavačke Jožo.
„Ahoj, Jožko! Máme nové kinder - vajcia s dinosaurami v akcii.“  odpovedá predavačka.
„A nič iné?“ slintá Jožo.
         „A čože by si chcel, Jožko?“
„Čo ja viem, napríklad kolieska.“ ide na vec opatrne Jožo.
„Kolieska? To musíš v autoservise, alebo v hodinárstve, Jožko!“ smeje sa predavačka.
         „To bude iná, táto o ničom nevie.“ šťuchá Peťo do Joža.
„Tam v zadu, pri syroch, červenovláska, tá mi je povedomá. Mám dojem, že som ju videl so Silvou.“
„Fakt? Ale teraz ideš ty!“ postrčí Jožo Peťa do predu.
         „Dobrý deň, teta, nenechal nám u vás niekto niečo?“ pýta sa Peťo rovno.
„Ahoj. A čo by to malo byť?“ usmeje sa červenovlasá predavačka.
„Také kolieska, kovové kolieska, asi.“ pokračuje dosť neisto Peťo.
„Kolieska? A načo sú?“ usmieva sa naďalej predavačka.
„To ja neviem, teta.“ odpovedá nešťastne Peťo.
„Tak, keď budeš vedieť, príď. Niečo pohľadám.“
„Ďakujem.“ zvesí Peťo hlavu a otočí sa k Jožovi.
         Joža však niet. Nakoniec ho nájde medzi regálmi s cukrovinkami. Na dlani pár drobných a ráta a ráta.
         „Čo to tu robíš?“
„Rátam, či mám dosť na jedno akciové kinderko. Daj ruku!“ prikáže Jožo a už odratúva na Peťovu dlaň centíky.
„Ale my musíme pátrať, nie tu rátať tieto tvoje pe.....kolieska!!!“ ukončí vetu načakane Peťo.
„Kovové Kolieska, Jožo, veď to sú peniaze!“ ziape na celý obchod.

         „Veru, chlapci, už viete, čo u mňa máte a tu je obálka.“ ozve sa za nimi predavačka s červenými vlasmi, ktorá počula to, čo sa prepočuť nedalo. „A ešte vám mám zaželať veľa šťastia!“ 




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára