4. 12. 2017

Spolok tajných mien (30) - Deň šiesty


VÝPRAVY ZA MENOM - DEŇ ŠIESTY

        
   1. V klubovni


         „No, už to otvor!“ vrtí sa nedočkavo Peťo.
         Sedia v klubovni okolo stola na stoličkách a lavici ako piati trpaslíci, lebo Silva a Zuza nechceli vymýšľať záhadu ani za svet každá zvlášť.
          A čo je dôležitejšie, pozajtra odchádzajú Janka, Dušan a Zuza k rodičom. Prázdniny končia.
         Ale to bude až pozajtra. Zatiaľ sú tu, spolu a obálka, pokreslená kvetmi na stole. Je v nej správa od Silvy a Zuzy pre ostatných.
          Miro ju prikryl dlaňou, pritlačil na stôl a napína ostatných.
         „Otvor ju, lebo z nej odhryznem!“ zastrája sa Jožo.
Miro sa zasmeje a prikryje obálku oboma rukami tak, že z nej netrčí ani kúsok.
         „Poštekli ho!“ radí Dušanovi Janka.
         Dušan sa nenechá prosiť a rýpne Mira pod rebro.
         „Povedala poštekliť, nie prizabiť!“ krčí sa Miro.
         „Ja som ťa len podpichol, keď tu nie je Silva, aby ti nebolo smutno.“ vysvetľuje Dušan.
         „Silva podpichuje Joža a ani sa ho pri tom nedotkne!“ vrčí Miro a nechá si od Azora schovaného pod stolom oblizovať ľavé ucho.
         „To aby nevyfučal. Potom by ho doma nespoznali.“ teší sa Peťo.
         „Podpichujte sa láskavo slovne a nie ručne, nemáme tu telefón, ako zavoláme záchranku?“ vysvetľuje Janka.
         „Netreba záchranku, vidíš, že Miro má krásnu ošetrovateľku - sestričku Azora!“
         „Veru, Azorko, ešteže mám teba.“ hladká Miro Azora po hlave a Azor Mira zaľúbene pozoruje. „No kde je ten list? Prečíta ho niekto?“
         „Ak uhádneš, kto ho má, môžeš ho prečítať ty.“ navrhne Peťo.
         „Dušan mi ho zobral!“ ukazuje prstom Miro.
         Dušan vytiahne prázdne ruky spod stola a pokrčí plecami. Miro pochopí ich hru. Pozorne sleduje aj nepatrné pohyby ramien a tváre kamarátov.
         „Jana! Davaj!“
         „Home video.“ odpovie Janka a podáva list ponad stôl.
         „To je čo?“ pýta sa Jožo.
         „Davay home video je firma, ktorá robila niečo s video kazetami.“ vysvetľuje Dušan.    „No tak, otvoríš to ešte dnes?“
         „Tak počúvajte.“ začne konečne čítať Miro.

     

        
         Ticho.
          Miro číta ešte raz, pomaly, a rozmýšľa nad každým slovom. Keď skončí, ticho je tu opäť.

         Po pár minútach sa ozve Peťo: „ Ja sa vzdávam. Poďme na vzduch, možno nás niečo napadne.“



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára