2. 11. 2017

Spolok tajných mien (11) -Cieľ


6: Cieľ

        
        
Žiadne preteky nie sú také pekné, ako keď uteká sedem členov Spolku tajných mien. Nikto nie je unavený, iba jeden trošku obézny. Vysmiati sú ako Azor a nesú sa ako Elfovia na neviditeľných krídlach radosti. Ich cieľ je blízko a sú zvedaví, až sa trasú. Čo im to Janka chce ukázať? Poklad?
         
Už len jedna zákruta a tam na nich v bodkovaných kraťasoch čaká Janka.
         „Máme!“ kričí Peťo.
         „Máme!“ funí Jožo.
         „Ahoj, detektívi!“ odpovedá Janka.
         „Niečo pre vás mám,“ a vkladá im do dlaní vrecúška.
         „Teda, zaslúžime si viac, ako suchý chlieb!“ šomre Jožo a striedavo si prezerá kôrku v dlani a starú kôlňu zamknutú na zámok, pri ktorej stoja.
         „To nie je pre teba, ty pažravec! Čo čakáš, Miro? Odomykaj!“ nemusí dvakrát Mira posmeľovať Janka.
         Zámok ide tuho, ale Miro sa snaží. Zavŕzgajú pánty, zavzdychá drevo. Všetci stoja natlačení vo dverách a čakajú, kým si ich oči zvyknú na tmu.
         Seno. Spústa sena.
         „Tu by sa super spalo,“ozve sa konečne Dušan.
         A potom je už pre samé Jéj!! a Super!! a Hurá!! Asi desať minút hluk ako na diskotéke. Je tu pokladov, plná šopa. Jeden veľký psí poklad oňucháva ruky s granulami, mrkvou a chlebom a sedem krpatých chlpatých pokladov kňučí skôr od radosti, ako od strachu.
         „Veď to je furákových Aida!“ spoznala Zuza.
         „Teta mi hovorila, že ju pošle na psiu dovolenku, aby sa jej a mláďatám na ich kozo-kravom dvore niečo nestalo. Vraj všetky šteniatka, ktoré sa jej narodia sú už rezervované! A oni sú tu!“ teší sa Zuza.
         „Ľudia chodia na dovolenku k moru a psy do šopy so senom. Viete, že by som takú dovolenku bral? Len by mi museli nosiť jesť niečo iné ako granule a chlieb,“ hovorí Dušan šteniatku.
         Šteniatko ho sústredene počúva a snaží sa mu oblízať okuliare.
         „Teta mi o nich povedala, keď bola u nás a dovolila mi Aidu kŕmiť. Dala mi aj náhradný kľúč.“ukazuje Janka kľúčik na krku.
         „Ja by som si vzala toto. Škoda, že sú rezervé.“ šomre smutne Silva.
         „Viete, že Aida je Azorova frajerka?“ pochváli sa Miro.
         „A prečo na neho vrčí?“ čuduje sa zvedavá Silvia.
         „Chráni si mladé!“ mudruje Peťo.
         „Asi chce byť na dovolenke sama! Aby jej nikto nezakazoval upratovať, ako môj otec mame, keď sme boli v Bulharsku.“ „Neupratuj, si na dovolenke, načo je tu personál?“ hovoril otec. A mama len: „Ja sa na ten neporiadok nemôžem pozerať !“
„Tak sa naň nepozeraj a poď sa kúpať!“ nedal sa otec.
„A tak to bolo celú dovolenku, že Dunčo?“ ukončil Jožo a šteniatko mu chápavo chňaplo po tričku.
         „Aby ste nepovedali, že pre vás nič nemám, tak mama mi dnes kúpila desať žuvačiek. Ak sa Azor nenahnevá, dám iba vám šiestim.“ vytiahla na záver Janka.
         Azor sa nehneval a ostatní pokračovali v zábave, až kým im šteniatka nezaspali v náručí. Poukladali ich mame a potichu vyšli von.
         „To bolo super, Janka!“ pochválil Janku Miro a zamkol zámok.
         „Daj mi kľúč, ja ho tete zanesiem, ani nezistí,“ usmiala sa Janka.
         „A zajtra vymýšľam ja! Vlastne už dnes, ak nemáte nič proti,“ ponúkol Peťo.
Unavení členovia len súhlasne prikývli, pozdravili sa, niektorí vyfúkli bublinu a pobrali sa domov.

         Unavení, ale spokojní.




1 komentár: