29. 11. 2017

Spolok tajných mien (29) - Naše :)


5. Tam u Mira


         „A to je čo?“ pučí oči do tmy Silva.
         „Toto bude náš klub, naša skrýša a kancelária!“ povie pyšne Miro.
Keď sa k Mirovi konečne dozvonili, zaviedol ich na zadný dvor, kde im pri udiarni, za garážou ukázal zaprášenú miestnosť, plnú neporiadku.
         „Kedysi sme tu mávali uhlie, no odkedy kúrime plynom, je tu len neporiadok. Oco mi ju sľúbil, ak si ju upracem. Len som nevedel, na čo mi bude. Teraz už viem.“
         „A čo s tými vecami?“ ozve sa Janka.
         „Vynosíme ich do kontajnera, sú to samé haraburdy.“ zamrmle Miro.
         „Ja by som sa na tie haraburdy pozrel. Napríklad tamten drôt by sa nám mohol hodiť.“ dumá Peťo.
         Do roboty sa pustili s chuťou. Zrazu všetci chceli mať tú najkrajšiu „klubovňu“. Dokonca aj preberanie harabúrd bolo dobrodružstvo.
         Janka našla prasknutú sklenenú vázu, ktorú nechcela dať z ruky, po klbku drôtu odložili aj kolieska z kočíka, kovový zvonček bez srdiečka a biely obdĺžnik z umelej hmoty.        Keď Mirov otec zbadal, s akou radosťou pracujú, pridal sa aj on.
         Poskladali Silvinu skladaciu stoličku, priniesli z garáže starý stôl, ktorý zošmirgľovali a natreli na žlto. Z jednej dlhej dosky vznikli poličky, z inej a dvoch polienok zase lavica. Zvedavá teta od susedov im darovala starý gauč a prasknuté zrkadlo.
         Dievčatá pozametali a poumývali, čo sa dalo a na odložený kus umelej hmoty napísali SPOLOK TAJNÝCH MIEN. Mirov otec im doň vyvŕtal dierky a priskrutkoval zvonka na dvere.
         Dokonca našli vzadu v garáži starú farbu na steny a zaprášený valček. Štetcov mali dosť a o chvíľu všetci vyzerali akoby pršala biela farba. Nikomu to však nevadilo.
         Večer už miestnosť vyzerala obývateľne. Bolo tu kde sedieť, i ležať, police boli zaplnené nájdenými pokladmi a škatuľou od koláčov, v objímke svietila žiarovka, na bielych stenách zase vlastnoručné farebné podpisy členov spolku, ale hlavne.....
.....každý člen zvieral v ruke kľúč.
Kľúčov bolo iba sedem, ani jeden naviac.
„Je to naša klubovňa. Iba naša.“
Znelo dlho v ušiach tým, čo zaspávali s kľúčom pod vankúšom.

Dobrú noc!




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára