25. 11. 2017

Spolok tajných mien (27) - List


3. Oneskorený odkaz


         



„No, to sa načakajú.“ zhodnotí situáciu Silva.
„To nebude také ťažké, každý vie, že Edison vynašiel žiarovku.“ mudruje Peťo.
„Ale aj gramofónovú platňu, umelý kaučuk, elektromobil a poistku...“ nedá sa zastaviť Dušan.
„Tak elektromobil priniesť určite nemáme, a kde zoženieme umelý kaučuk?“ rozmýšľa Silva.
„Ja tu jeden mám!“ zvolá Janka a vyťahuje z vrecka na nohaviciach žuvačku.

„Mali by sme uhádnuť  ešte niečo a potom vyberieme ten Edisonov vynález, ktorý sa k tomu hodí.“ prežúva slová Jožo.
„Napríklad Drevožrút Zubatý je Kôrovec, ktorý ničí naše lesy.“ objasňuje Zuza. „Veď pozerám telku!“
„A to v tých telenovelách nehovoria, že Kôrovec alias Lykožrút je chrobák a nemá zuby, ale hryzadlá? A ja to musím vedieť, lebo môj ujo je Kôrovcový Pozorovateľ.“ chváli sa Janka.
„To sedí celý deň nad tým chrobákom a čumí naň?“ smeje sa Jožo.
„Možno sa s ním aj rozpráva: No, čo chrobáčik, dáš si vajíčka, alebo šunku?“ chytá sa za brucho Zuza.
„Nie, on každý deň prejde veľa kilometrov a kontroluje také lapače na chrobáky a sleduje, či sa nepremnožili.“ vysvetľuje Janka.

„Počúvajte, to bude píla.“ ozve sa Silva.
„Čo?“
„No ten Zubatý Drevožrút.“ vysvetlí.
„To by mohlo byť, ale čo sú kovové tanečnice?“ súhlasí Zuza.
„Je to niečo na pracovanie, lebo píše, že máme priložiť ruku k dielu. Bŕŕŕ. A to tento deň tak pekne začal.“ funí už dopredu Jožo.
„No, nebude to až také zlé, lebo tie Drevá Štvornohé budú stoličky a kde sa sedí, tam sa ťažko nepracuje.“ rozmýšľa Dušan.
„To povedz mojej mame, ktorá robí účtovníčku a chodí domov zničená ako Jožo, keby bol celý deň bez jedla!“ nesúhlasí Silva.
        
„To by sme mali dve veci. Ešte Vlasy Ručné. Silva, chyť si cop. Čo pripomína?“ zamyslí sa prakticky Jožo.
„Chvost! Ale to sú Vlasy Zadkové!“ vtipkuje Peťo.
„Štetec!“ osvieti Joža.
„Fakt! A z tých Edisonov by som zháňal poistku a žiarovku. Jedno z tých dvoch to musí byť.“
„Teda, Jožo! Ty by si mal jesť iba orechové koláče so šľahačkou! Spôsobujú ti genialitu!“ dlho si nerýpla Silva.
„Ďakujem, možno mi to už zostane!“ klania sa Jožo.
„Tak povedz, čo sú to tie Tanečnice Kovové?“ skúša Joža Janka.
„No, Silva je Tanečnica Drevená, ale kovové?“ rehoce sa Dušan.
„Tanečnica sa točí. Čo sa točí? Skrutka! Ideme stavať šopu!“ perlí Jožo.
         
„Jožovi trikrát Hurá!“ velí Peťo.
„Hurá! Hurá! Hurá!“ poslušne znie dolinou.
„Už to len zohnať.“ dodá po chvíli Janka.
„Štetec donesiem pre každého, aj krabičku skrutiek do dreva.“ hlási sa Peťo.
„Ja donesiem pílu a môžem aj žiarovku!“ volá Jožo.
„Ja stoličku!“ pridá sa Dušan a otočí sa na Silvu so Zuzou: „Zvládnete stoličku a poistku?“
„Si píš!“ dostane odpoveď.
„Ako vyzerá poistka?“ pýta sa Silva
„Biely šulec, na konci má kovové čiapočky, my máme, ja donesiem.“ ponáhľa sa s odpoveďou Janka.
         
„Tak rozchod a o hodinu pri potoku na moste vedľa krčmy, dobre?“ šéfuje Jožo.
„Celkom dobre Jožinko, celkom dobre. Čau!“ papuľuje Silva.
         Opäť rozchod.
         Ale iba na hodinku.

         Tak si skočte niečo zobnúť a o hodinku pri knižke!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára