25. 11. 2017

Spolok tajných mien (26) - U Marišky?


2. List


         Všetci mali plné ústa a šľahačku až pod nosom, keď teta Mariška vytiahla z kredenca list.
         „Toto vám tu nechal Mirko. Dobehol ráno, bola som akurát v predzáhradke. Pekne sa pozdravil a bol by trielil ďalej, ale som ho zavolala na koláče. Povedal, že dnes nemôže a toto vám mám dať, vraj to tak bude zábavnejšie. Vypytovala som sa ho, že čo a prečo, ale on robil Fučíka, čušal ako hrob.“
         „Teda! Ešte, že sme sem išli!“ prehltne Jožo.
„Uznávam, občas máš aj dobré nápady.“ neuveriteľne milo sa ozve Silva.
„Silva, čo si pokazená, keď si milá na Joža?“ čuduje sa Zuza.
         „Tak to si ty všetkých priviedol, Jožko? Daj si ešte šľahačky! Za odmenu!“ smeje sa teta.
„Už mu nenakladajte, teta! Veď teraz ledva sedí a dnes ešte aj chodiť musíme!“ ozve sa opravená Silva.
„A máme ešte veľa práce. Ďakujeme za dobroty, ale už musíme ísť.“
         „Už sa vám to kráti, však? V pondelok musíte do školy. Choďte sa ešte spolu pohrať, kým môžete. A prídite ma ešte navštíviť, kým sa rozídete k rodičom!“
„Prídeme teta, určite prídeme.“ sľubuje Jožo.
„Spolieham sa na teba, Jožko!“ smeje sa teta.
         „Dovidenia! A ďakujeme!“

         „Majte sa, deťúrence moje!“ kýva Mariška zmenšujúcim sa postavičkám a pre seba si mrmle: „Ako keď som ja bola malá. Tiež sme boli stále vonku, len topánky sme nenosili.“ 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára