20. 11. 2017

Spolok tajných mien (21) -Deň štvrtý


VÝPRAVY ZA MENOM - DEŇ ŠTVRTÝ

        
         1. Podivný odkaz


         Zuzu bolí chrbát. Má ho červený a horúci. Silva má natretý nos a ostatní ramená. Až na Joža. A Mira. A Dušana.
         Miro ešte neprišiel.
         Dušan je dnes Strojca Záhady a Jožo...
         ...Jožo sedí na kameni a vysmieva sa bolestiam ostatných: „Mali ste sedieť pekne v tieni a nič by sa vám nestalo. Biela pokožka je moderná a slnko zabijak, nečítate noviny?“
„Odkedy ty čítaš noviny? Veď nie sú z  čokolády, ani orechového cesta?“ čuduje sa Silva a robí pri tom bolestivé grimasy.
         „Náhodou, dedko Jano odoberá noviny a ja mu z nich čítam. Len holú ženu babka vždy vytrhne a hodí do šporáka. A dedko sa potom na ňu zastrája palicou.“ vysvetľuje Jožo svoju sčítanosť.
„Ale, veď teba holé baby nezaujímajú, len obalené! Chleby! Vo vajíčku!“ nevzdáva sa Silva.
„Mňam! Máš výnimočne pravdu! Ani jesť som si nevzal!“ prikyvuje Jožo.
         Slintajúci rozhovor preruší hvizd. To Azor zase ušiel Mirovi a ten sa ho snaží s vyplazeným jazykom dobehnúť.
         „Konečne! Už som si myslel, že dnes začneme až zajtra!“ ožíva Peťo.
„Mama ma nútila upratovať. Cez prázdniny! Vraj nemôžem von, kým si neupracem izbu!“ sťažuje sa Miro.
         „Tak otroctvo ešte nezrušili?“ teší sa Jožo. „Mal si ísť na prázdniny babke. U babky sa nepracuje!“
„Ja mám babku v Nitre, býva na sýdlisku v garsónke a to si radšej upracem izbu.“ Vydýchava sa ešte Miro.
         „Leziem!“ zvolá Janka, ktorá dnes vyberá zo schránky posolstvo.
„Istím!“ volá Peťo.
„Čo robíš?“ diví sa doteraz nezvykle tichá Zuza.
„Istím. Keď chodím s tatom liezť na Skalku, tak si takto kričia horolezci. Akože ten, čo istí má toho, čo lezie priviazaného na lane a dáva pozor.“ vysvetľuje.
„No to bude dnes sranda.“ ozve sa zo stromu Janka. Počúvajte:



„To je všetko.“ dočíta Janka.
„No zbohom!“ zvesí ramená Silva.
„Ty niekam ideš?“ škerí sa Peťo.
„Áno. Upratovať si izbu.“ dodá Silva, ale nehýbe sa.
         „Nevešajme sa!“ povzbudzuje Jožo po chvíli ticha. „Poďme k Mariške na mušt a uvidíme.“
„Teda, Jožo, ty, keď neješ, tak aj rozmýšľaš! Ale poďme všetci. Ak niečo zistíme, potom sa rozdelíme.“ rozveselí sa Zuza.
         S tým sa nedá nesúhlasiť. Skleslá banda vystiera ramená a celkom veselo kráča dolu dedinou.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára