10. 11. 2017

Spolok tajných mien (17) - Hotovo?


6. Práca šľachtí?

        
        
...a zelená brána povolila. To, čo našli za ňou, nikto nečakal. 
         „No, pekne ďakujem!“ uviedol to celé Dušan.
         „Nemáš za čo, zmrzlina ešte nebola.“ objasňuje Miro.
         „Už ani nemám chuť.“ trepe Jožo nezmysly.
         „To ti tak verím!“ sucho poznamená Zuza.
         „No tak, no tak mládež,“ hrá sa na učiteľku Silva, „poďme pekne do práce, práca šľachtí, narastú vám svaly, pekne všetko sem, do kôlne, ja vám odomknem, aj dvere podržím, aj ... dvere podržím.“
         „Dvere polenom podložím a pôjdeme makať buď všetci, alebo ani jeden!“ hnevá sa Jožo.
         „Ale toho je strááášne veľa!“ narieka Janka.
         „To potrebuje len správnu organizáciu,“ vysvetľuje Dušan. „Dvaja budú nakladať, dvaja voziť, a dvaja vykladať. Každý si aj chvíľu oddýchne a nejako to zvládneme. Neplačte a rozmýšľajte, kde zoženieme druhý fúrik. V kôlni je len jeden.“
         „Netreba! Z druhej strany kôlne je opretá kárička!“ teší sa Miro a už šoféruje k hore dreva. „Nakladači, Zuza a Dušan pózor! Pochodóm vchod! Nakladáť dva!“
         Keď sa človek na vec pozrie s humorom, hneď ide všetko ľahšie. Členovia Spolku tajných mien spravili z upratovania dreva hotové muzikálové vystúpenie. Nakladači (Zuza a Dušan) sa s drevom lúčili a šoférom (Mirovi a Jožovi) na srdce kládli, aby im na tých Pinochiov dali dobrý pozor a v zdraví ich domov, do šopy, doviezli. Šoféri (Miro s Jožom) sľubovali klimatizáciu a teplú stravu, vykladači (Janka a Silva) zborovo revali uspávanku s názvom „Spi, moje malé upírčatko“, aby sa tým polienkam malým dobre spinkalo a robota išla ako po masle.
         Keď tu zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, pred fúrikom ticho stál ...
         „Peťo!“
         „Tak som si povedal, že by sa vám zišla pomoc !“ škerí sa Peťo.
         „A kde si bol doteraz, čo? Tých päť polien už doukladáme!“ hnevá sa Jožo.
         „Radšej bež po zmrzlinu! Kým sa vrátiš, skončíme.“ má lepší nápad Zuza.
         „Po akú zmrzlinu?“ čuduje sa Peťo.
         „Veru aj zmrzlina bude, ale hlavne plavky si chystajte, lebo idete zajtra všetci s nami na kúpalisko!“ ozve sa od brány.
         „Teta Hanka Bocková!“ spoznala postavu Janka.
         „Peťko mal si skvelý nápad, neviem, dokedy by to drevo zavadzalo, nebyť vás.“ pochvaľuje si  teta Hanka.
         „To bolo totiž tak,“ vysvetľuje Peťo: „že do nášho auta sa nevojdeme všetci a nechcel som tu nikoho z nášho spolku nechať a teta Hanka je kamarátka s mojou mamou, tak mi trochu pomohla aj mama.“
         „Hovorím Gitke, rada by som išla na kúpalisko, aj deti odveziem, ale auto máme zahádzané drevom. A Peťo z toho pre vás hneď urobil detektívku.“ smeje sa Hanka.
         „Tak to už dokončime, musím si nájsť plavky!“ súri Jožo.
„Nehľadaj, už ti budú malé!“ podpichuje Silva.
         „Po dnešku oblečiem aj tvoje!“ nedá sa Jožo a s unaveným výrazom v tvári sa otočí na Hanku:„Teta, ale tá zmrzlina by mohla byť aj dnes!“
          „Jožko, zmrzlinu nemám, ale keď to dokončíte, budú jahodové poháre so šľahačkou!“
         „Makáme banda!“ zreve Dušan.
       „Ja som pracovitý, som veľmi pracovitý!“ presviedča sa  Jožo. „A o chvíľu budem veľmi, ale veľmi hladný.“ dodá pošepky.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára