8. 11. 2017

Spolok tajných mien (14) - Pátranie


3. Pátranie začína


        
Zuza so Silvou sú nerozlučný pár. Pridala sa k nim aj Janka a tak dumajú na kráčajú tri. 
Rozmýšľajú nad dôverihodnou osobou, ktorá veľa vie o ľuďoch v dedine. 
Teta Mariška je u lekára, tak mušt nebude. A ani informácie, ak ich nič nenapadne. 

Ale to by v tom bol...
         „Mám to!  Poštárka! Teta Valika!“ osvietilo Zuzu.
         Dievčatá zastavili a pozreli na ňu ako na zjavenie.
         „Toto ale naozaj nie je ani trochu, ale ani trošíčku zlý nápad. Kde by teraz mohla byť?“ pochváli Zuzu Janka.
         „Koľko je hodín? Jedenásť! K nám chodí okolo dvanástej...“ premýšľa Silva.
         „Hádam ju nechcete hľadať po celej dedine! Pošta je bližšie, opýtame sa!“ zavelí Zuza.
         Silva na ňu pozrie a bez slova pokrúti hlavou.
         „No?“ snaží sa ju prebrať Zuza.
         „Ty si čo dnes jedla, že si taká múdra? Veď my môžeme ísť domov a ty prídi a zapískaj, keď rozlúštiš celú záhadu!“ hundre Silva a ďalej krúti hlavou.
         „To nemusíte ani domov, ja to mám hneď. Tak ideme, či nie?“ a Zuza už aj pochoduje k blízkej pošte.
         Silva a Janka sa na seba pozrú, zasalutujú a zo smiechom vysoko dvíhajúc kolená  ako húsky na vojnu vpochodujú k tete Kláre na poštu.
         „Dobrý deň“ zaznie zborovo.
         „Dobrý deň, dievčatká,“odpovedá s úsmevom teta Klára. „Aké milé, že ste ma prišli pozrieť!“ teší sa.
         „Teta Klárika, my totiž hľadáme tetu Valiku. Neviete, kde by teraz mohla byť?“ vysvetľuje Silva.
         „Teraz  tu bola , brala poštu a letáky a chystala sa na Hornú k lesu. A čo potrebujete, možno budem vedieť aj ja!“ predlžuje návštevu teta Klára.
         „ No, keby ste vedeli, kto v dedine je murár a nie je doma...ale v šope, teda v šope je auto...a on...“pletie Silva, až sa úplne zapletie a zmĺkne.
         „Teta, poznáte v dedine veľa murárov?“ zachraňuje situáciu Janka.
         „Murár? Načo vám je murár? Idete stavať?“ vyzvedá teta Klára, ale hneď na to sa zarazí, lebo zbadá na stole ležať dopis.
         „Ach!“ vzdychne si.
         „Čo sa stalo, teta?“ nechápe Janka.
         „Ale, vlastne nič hrozné. Prišli ste ako na zavolanie. Valika tu zabudla dopis, asi ho mala pod letákmi. Je to na vašu ulicu, Janka. Číslo 79, dva domy od vás, Bakarkoví. Valika tam už dnes nepôjde. Zanesieš im ho?“ konečne vysvetlí svoju zmenu nálady poštárka.
         „Pravdaže teta, len čo nájdeme tetu Valiku.“prikývne Janka.
         „A Vlado Bakarka je murár a každý deň vozí Janka Bocku a Zdena Prišelku na jednu stavbu v meste, kde spolu robia. A Vladkova žena je doma, čakajú bábätko, tak jej dopis daj a môžeš sa jej na tých murárov povypytovať.“ vychrlí teta Klára nečakaný dodatok.
         „Teda, teta Klára!  Ďakujem!“ poteší sa prekvapená Janka.
         „Tak ja ten dopis odnesiem hneď.“
         „ To je super, aspoň niečo na začiatok.“usmeje sa Zuza, keď za sebou zavrú dvere pošty.
         „Keď nám to takto pôjde ďalej, poobede jeme zmrzlinu!“ teší sa Silva.
         „Veľmi sa neteš, murárov tu môže byť veľa a ešte nás čaká práca, ty žena jedna emancipovaná!“posmieva sa Zuza.
         „Ja urobím s chalanmi výmenu. Oni mi dajú zmrzlinu a za to môžu makať. Úplne kľudne im to dovolím!“ tvári sa fajnovo Silva.
 „A mimochodom, pracovať by mali tlstí ľudia, aby schudli. Ja by som sa mohla aj zlomiť!  Ja som iba na ukazovanie!“ dodala.
         „Dúfam, že nám po ceste neomdlieš, ty modelka!“ posmieva sa Janka a hneď dodá:
„...mimochodom, modelky nemôžu zmrzlinu, je v nej veľa kalórií. Ja sa obetujem a tú tvoju zjem a aj tebe dám kúsok.“ ukáže na Zuzu.  
         Tá súhlasne prikývne.
         „...mimochodom, ešte nič nemáme, okrem jedného dopisu.“ povie múdro Zuza.
         „... mimochodom, nemali by sme kráčať? O chvíľu je obed!“ pripomenie Silva, schmatne dopis a zavrtí bokmi, teda kostičkami.
         „Ó, poviem mame, nech dá variť o jeden púpavový list viac!“ smejú sa nemodelky, no Silva len krúti zadkom a vlní sa dolu ulicou.
          Smer – Bakarkovci, číslo 79.



                                   (V tejto červenej obálke mi asi pred desiatimi rokmi prišiel dopis, nadšený dopis....
                                ...reakcia na knižku. Ďakujem zaň, Martinka :)




1 komentár: