30. 10. 2017

Spolok tajných mien (9) - Cieľ je blízko


4.Miro, Dušan a Peťo pátrajú, 
Azor sa prizerá a vrtí chvostom.


Druhá skupinka sa nedelí. Pátrajú spolu. „Viac hláv, viac rozumu,“ hovorieva stále Peťova mama. Tri ľudské a jedna psia hlava musia stačiť. Určite je to dosť kilov rozumu na vyriešenie dnešnej záhady. Kráčajú po ulici a pozerajú na lavičky.
         „Keď nájdeme Driemajúcu susedu, nájdeme aj Auto, aj kľúč,“ vyhlásil Peťo.
         V malom domčeku na konci ulice drieme babka na priedomí.
         Žeby... „Teta, dobrý deň!“ skrýkne Miro a Azor sa natešene pridá.
         Babka sa mykne, až jej ručník spadne do tváre a slepá hmatká po palici. „ Jaj! Jajajaj! Čo je to! Starý človek si ani podriemať nemôže! Na smrť ho vyľakajú! To vás v tej škole učia, chuligáni? Veď počkajte, keď nájdem palicu, počkajte!“ zastrája sa babka a Miro už vie, že prepískol.
          „Prepáčte, nechcel som vás vyľakať, len...“ snaží sa.
         Ale babka nepočúva, ručník si napravuje a bedáka: „Okradnúť by ma chceli, aj psiska si priviedli, na starú babu sa odvážia! Ale ja som sa nemcov, rusov nebála, nezľaknem sa vás, veru nie!“
         „Babka, to som ja, Peťo Kolenov!“ skúsi Peko naposledy.
         „Peťko? A si to naozaj ty?“ utíši sa babka. „Slepá som už a bez okuliarov nevidím. Peťko! Jaj, to sa mi uľavilo! Už som si myslela, že ma nejaké ledačo zabiť prišlo! Peťko, a babka sú zdravá?“
         „Zdravá. Lekvár varia,“ odpovedá slušne.
         „To je dobre, že sú zdravá. A čože si chcel, Peťko?“
         „Chcel som sa vás len opýtať, či nemáte pokazené auto.“
         „Nemám Peťko. Ani pokazené, ani dobré. Načo by mne, starej osobe bolo! Syn môj má. Pekné, červené, ale v Bratislave, Peťko môj, v Bratislave. A čo, ty už vieš aj autá opravovať?“
         „Nie babka. Možno hračkárske. Len si niečo zisťujem.“ sklamane šomre Peťo.
         „ Tak choď plašiť Furákovcov. Tí to svoje roztláčali včera celý deň. Ani zdriemnuť som si nemohla, stále behali hore – dolu. Veru tak.“ povie babka a hlas sa jej stišuje ako ju opäť driemoty chytajú.
         „Ďakujeme!“ poskočí veselo Peťo, ale hneď sa stíši.
         „Ďakujeme!“ zašepkajú všetci a potichu si medlia ruky. Už nechcú babku po druhýkrát zobudiť, lebo tá by si iste myslela, že začala tretia svetová.
         Zvedavý Azor povyskočí, ale o chvíľu už leží, lebo tri prsty na ústach mu naraz prikazujú : „Pšššššssst!“
         Nechápe všetko psia hlava, ale ani sa netrápi a poslušne ťapká vedľa Mira.
         Cieľ je blízko.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára