28. 10. 2017

Spolok tajných mien (8) - Pátranie pokračuje


3. Zuza, Silva a Jožo pátrajú.


 U Marišky už sedia baby. Silvia so Zuzou sa tlačia na gauči a v rukách držia pollitráky sladučkého jablkového muštu. Jožo na ne gáni. Nepáči sa mu, že ho u tetky predbehli, ale keď vyfasuje taký istý pohár ako ony, doširoka sa usmeje.
         „Ja tu mám dnes schôdzu,“ teší sa teta.
„Už dávno som nemala takú početnú návštevu. A už som sa bála, že sa mi ten mušt pokazí. Moji vnuci ho nechcú a taký je dobrý. Chutí vám?“ pozerá na nich s úsmevom ako tam sedia, prikyvujú a muštu ubúda.
         Silvia prehltne a spustí: „Teta, neviete, či sa v dedine niekomu nepokazilo auto?“
         „Auto? Terkin Tomáš musel nechať traktor na poli, ale auto?“ teta sa zamyslene pozrie do okna.
         „Ale áno! Furákovcom!“ povie po chvíli. „ Paľo chcel odviezť deti na kúpalisko a auto sa ani nepohlo. Aj môj Jano pomáhal tlačiť, ale nepomohlo to. Veď ho Furák celý rok nepoužíva, len v lete, keď má vnúčence doma, ho vytiahne, teda chcel by vytiahnuť.“
         „Teta Majka, a kde bývajú?“ spytuje sa Zuza.
         „Ja viem! Hneď vedľa Jany! A Driemajúca suseda je...ja debil!“vypľuje Jožko.
         Vyskočia všetci traja ako na strune.
         „Ďakujeme, my už musíme ísť“
         „Je to dôležité, niekto nás čaká.“
         „ Ešte určite prídeme.“
         Začudovaná teta kývne plecami: „Keď musíte, tak musíte.
Prídite hocikedy, keď bude bránka otvorená. Muštu mám dosť.“
         „Dovidenia!“

         „Také milé deti,“ pomyslí si Mariška a pozbiera prázdne poháre. „Človek pri nich omladne o päťdesiat rokov.“



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára